draslík

Názov

Kalium, K

Všeobecne

Draslík je po vápniku a fosfore tretí najčastejší minerál v ľudskom tele. Ak je rozpustený v krvi ako elektrolyt, prijíma kladný náboj. Spolu s ostatnými elektrolytmi vedie draslík nervové vzruchy, štartuje srdcový sťah a reguluje srdcový tep a tlak.

Množstvo draslíka (K+) v tele dospelých sa pohybuje od 110 g u žien, do 150 g u mužov. Denný príjem sa pohybuje od 2 do 4 g. Z prijatého množstva sa 90% vylúči močom a 10% stolicou. Koncentrácia K je rozdielna v plazme 3,4-5,2 mmol/l a v bunkách 4500 mmol/l. To znamená, že 98-99% K sa nachádza v bunkách, a to v svalových 3000, v pečeni 200 mmol/l, zvyšok v erytrocytoch a iných bunkách. Napriek tomu, že mimobunkový (extracelulárny) obsah K+ je len 1-2%, najmä prostredníctvom neho je riadené celkové hospodárenie s draslíkom.

Medzi extracelulárnym (ECT) a intracelulárnym (ICT) draslíkom je intenzívna výmena, ktorá je riadená najmä hormonálne, a to inzulínom, adrenalínom, aldosterónom, ale aj alkalózou pochádzajúcou z veľkej straty kyselín v krvi a nahromadenia alkalických látok. Akútne zvýšenia K+ v ECT vedie k sekrécii inzulínu, ktorý podporí príjem K+ do buniek, a tým koncentráciu K+ v ECT opäť zníži. Vstup K+ do buniek stimulujú aj adrenalín, aldosterón a alkalóza.

 

Funkcie:

  • podieľa sa na riadení acidobázickej rovnováhy, to znamená rovnováhy medzi kyselinami a zásadami
  • aktivizuje mnohé enzýmy potrebné na štiepenie a tvorbu bielkovín, získavanie energie z cukrov a prenášanie do svalov
  • stimuluje vylučovanie inzulínu
  • je prirodzeným diuretikom, ktoré pomáha pri odstraňovaní škodlivých látok z tela
  • pomáha pri prevencii chorôb srdca a mozgových príhod
  • znižuje krvný tlak
  • pomáha pri vylučovaní žalúdočných štiav
  • podporuje prísun kyslíka do mozgu
  • napomáha pri zvyšovaní fyzickej výkonnosti

 

Denná potreba

Denné dávky sa pohybujú od 2 do 4 g, u detí od 550 do 1650 mg. Ľudia trpiaci cukrovkou, vysokým krvným tlakom a pečeňovými chorobami si vyžadujú vyššie dávky draslíka. Výšku dávok a ich frekvenciu u chorých by mal určiť lekár.

Výskyt

Zdrojmi sú: strukoviny, najmä sója, slnečnicové semená, lieskovce, chlieb, kapusta – aj kyslá, banány, hrozno, tekvica, jablká, hovädzie mäso a pstruhy.

Príznaky pri nedostatku

K príznakom nedostatku draslíka v tele patrí abnormálne suchá pokožka, akné, mrazenie, porucha rozoznávania, zápcha a hnačky, zníženie reflexnej funkcie, edémy, nervozita, neustály smäd, nepravidelný srdcový tep, neznášanlivosť voči glukóze, poruchy rastu, vysoká hladina cholesterolu, nízky krvný tlak, nespavosť, svalová únava a slabosť, zvracanie, bolesti hlavy, dýchacie ťažkosti, zadržovanie soli v tele a reumatizmus.

Príznaky pri nadbytku

Predávkovanie draslíkom je možné vtedy, keď príliš namáhané obličky už nevylučujú draslík. Ten sa hromadí v krvnom sére, kde je malá objemová kapacita. Hyperkalémia potom spôsobuje narušenie činnosti nervov a srdca, vedie k svalovým kŕčom, k nedostatočnej činnosti obličiek a nadobličiek, a tým k narušeniu hormonálnej činnosti obličiek a nadobličiek a zadržovaniu draslíka v tele, čo môže viesť k smrteľným poruchám. Akútna otrava draslíkov sa prejavuje šumením v ušiach, halucináciami a zmätenosťou.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

3 komentáre k “draslík”

Pridaj komentár