flavonoidy

Flavonoidy, bioflavonoidy sú fenolové látky, ktoré sú v rastlinnej ríši veľmi rozšírené a chránia rastliny pred škodlivými činiteľmi. Zahrňujú skoro 4000 známych derivátov. Podobne ako karotenoidy aj flavonoidy sa vyznačujú priaznivým účinkom na organizmus a spolupôsobia s vitamínom C . Sú známe aj pod menom vitamín P (od anglického proposal – svadobná zmluva), čím sa má zdôrazniť ich užitočné spolupôsobenie so synergickým efektom. Názov vitamínu P pochádza z roku 1930. Oproti iným antioxidantom majú tú výhodu, že sú aktívne vo vodnom, tak aj lipofilnom prostredí, a preto v mnohých smeroch najmenej tak účinným antioxidantom ako vitamín C a vitamín E .

Denne možno v strave prijať okolo 23 mg flavonoidov. Pritom antioxidačný účinok flavonoidov je závislý od ich štruktúry. Čím je viac fenolových skupín flavonoidov, tým sú výraznejšie antioxidačné účinky. Flavonoidy so štyrmi, piatimi a šiestimi skupinami OH, ako je tomu u kamferolu, kvercitínu, myrecitínu. Flavonoidy vychytávajú peroxidové radikály v porovnaní s nízkomolekulovými antioxidantami, a to práve preto, že jedna molekula flavonoidu vychytáva 6 až 9 peroxidových radikálov na rozdiel od nízkomolekulového flavonoidu troxol, ktorý jednou molekulou viaže len 2 peroxidové radikály.

Flavonoidy inhibujú lipoperoxidázu, a tým chránia pred aterosklerózou a potláčajú aj tvorbu kancerogénnych produktov – aldehydov inhibíciou peroxidácie lipidov v membránach nádorových buniek, ktorá je čiastočne zodpovedná za ich špecifické vlastnosti. Preto flavonoidy majú aj protinádorovú aktivitu.

Fenolové látky majú aj protizápalový účinok v priebehu fagocytózy, Ďalej protialergický, protiischemický účinok inhibujúci aj agregáciu doštičiek, trombocytov (tým chránia pred vysokou zrážanlivosťou krvi), antikoagulačné účinky flavonoidov dplňujú komplex priaznivých účinkov na srdcovocievny systém.

Medzi najvýznamnejšie flavonoidy patria: kamferol, kvarcetín, hesperitín, rutín, antokyanidíny, katechín, fenylpropanoidy a iné. Vyskytujú sa v zelenom čaji, červenom víne, v šupke a dužine citrusových plodov, brokolici, cibuli, v šupke jabĺk, čučoriedkach, zeleri, petržlene, grepe, najmä červenom, bobuľovom ovocí, obilí, rajčiakoch a obilí vôbec.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

cysteín

Táto aminokyselina je potrebná k tvorbe glutatiónu, ktorý je veľmi účinný proti voľným radikálom. Je využívaný pečeňou a lymfocytmi nadetoxikáciu jedovatých a iných cudzorodých látok, akými sú alkohol, tabakový dym, látky vyskytujúce sa v životnom prostredí, ktoré oslabujú imunitný systém.

Cysteín možno doplniť aj výživovými doplnkami – L-cysteínom, čím sa zvýši hladina ochranných enzýmov v tele a spomalí sa poškodzovanie buniek voľnými radikálmi a škodlivinami, a tým aj proces starnutia.

Ochranný účinok majú aj iné tiolové zlúčeniny, akými sú tiomočovina (tiourea) a dimetylmočovina, ktoré vychytávajú hydroxylový radikál a peroxynitritový radikál.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

kyselina α-lipoová

Nazýva sa aj kyselina tiooktová. Neutralizuje účinky voľných radikálov na organizmus tým, že podporuje antioxidačný účinok vitamínov C , E , glutatiónu a CoQ10 .

V organizme sa nevyskytuje voľná, ale po jej príjme z potravy sa časť mení na lipoamid, v ktorom sa viaže na lyzín, časť zostane v neviazanej forme. Obsahovať môže síru vo forme -S-S- alebo S. Je to veľmi aktívna sírna látka.

Okrem toho, že regeneruje vitamín C , E , glutatión a CoQ10 , redukuje aj tiolové skupiny proteínov, čím sa obnovuje ich schopnosť transportovať glukózu regulovanú inzulínom. Účinkuje aj tým, že ako antioxidant chelatuje ióny prechodných prvkov, napríklad Mn (II), Cu (II), Zn (II), Pb(II) a Cd(II).

Tento poznatok je významný pri liečení cukrovky a neenzýmovej ochrane glykácie bielkovín a tukov a pred zmenami vyvolanými diabetom. Preto sa používa pri liečení diabetickej neuropatie, pri ochrane pred tvorbou kataraktu, ku ktorému dochádza pri vystavení očných šošoviek vysokému obsahu glukózy.

Priaznivý účinok sa vysvetľuje "sparing partnerstvom" medzi vitamínom C a kyselinou lipoovou. Podobné partnerstvo existuje aj medzi vitamínom C a bioflavonoidmi. Kyselina lipoová dokáže nahradiť vitamín C , ktorý je u diabetikov v nedostatku.. Je to preto, že vitamín C i glukóza využívajú pri transporte rovnaký nosič (albumín) ako glukóza.

Bolo zistené, že kyselina lipoová má kladný účinok na celý rad iných chorôb. Medzi najvýznamnejšie patrí : lečenie ľudí HIV pozitívnych, liečenie ľudí s neurodegeneratívnymi chorobami, detí zasiahnutých radiáciou v Černobyle, ľudí trpiacich chorobami zavinenými cigaretovým dymom, pri liečení otráv ortuťou, kadmiom, ale aj jedom muchotrávky zelenej amanitínom, ale aj pri otrave chloridom uhličitým. Možno ňou liečiť mnoho druhov pečeňových chorôb, akými sú hepatitída a cirhóza pečene. Okrem toho kyselina lipoová podporuje funkcie enzýmov ovplyvňujúcich premenu potravy na energiu.

Vyskytuje sa v mäse, pečeni, špenáte, pivovarníckom droždí. SPolupôsobí s vitamínmi B1 , B2, B3 a B5 pri premene bielkovín, tukov a cukrov na energiu.

Pri liečení by sa malo podávať najmenej 600 mg denne, pričom možno hladinu cukrov znížiť a a zlepšiť vedenie nervových impulzov.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

glutatión

Jedná sa o tripeptid zložený z troch aminokyselín. Sú to cysteín, kyselina glutámová a glycín.

Je produkovaný v pečeni. V pečeni sa nachádzajú najväčšie množstvá tých látok, ktoré zabezpečujú detoxikáciu škodlivých produktov. Tie sú glutatiónom metabolizované a vylučované žlčou. Určité množstvo glutatiónu je vylučované z pečene priamo do krvného obehu, kde pomáha udržať celistvosť červených krviniek a chráni biele krvinky. Glutatión sa vyskytuje aj v pľúcach a črevnom trakte, kde pomáha pri premene cukrov. Čo je dôležité, podporuje aj rozklad oxidovaných tukov, ktoré môžu zapríčiniť vznik arteriosklerózy a urýchliť starnutie. Glutatión chráni pred rakovinou. Patrí medzi najvýznamnejšie detoxikanty. Nedostatok glutatiónu najprv ovplyvňuje nervovú sústavu a spôsobuje narušenie jej funkcií.

S vekom hladina glutatiónu klesá. Ak sa tomuto poklesu nezabráni zvyšovaním jeho produkcie, môže sa deficit glutatiónu prehĺbiť a starnutie sa urýchľuje. Najlepším spôsobom ako hladinu glutatiónu zvýšiť, je dodať stavebné látky, najmä cysteín, kyselinu glutámovú a glycín z ktorých sa glutatión tvorí.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

kyselina močová

Podobne ako bilirubín je aj kyselina močová významný zhášač -1O2 a lapač hydroxylového radikálu. Usudzuje sa, že zvýšenie priemerného veku ľudí počas evolúcie sa dosiahlo vďaka ochrannej funkcii kyseliny močovej v plazme. Koncentrácia kyseliny močovej v plazme stúpla na 0,12 – 0,45 mmol/l v dôsledku straty enzýmu urikázy, čím sa zvýšila jej antioxidačná schopnosť. Ak sa naruší vylučovanie z tela, môže kryštalizovať a vyvolať v kĺboch a inde zápaly.

Kyselina močová ochraňuje erytrocyty vystavené pôsobeniu ozónu. Ozón oxiduje rýchlejšie kyselinu močovú a askorbát, čím chráni erytrocyty pred ich poškodením oxidáciou. Pritom α-tokoferol, ktorý tak môže uplatňovať antioxidačný účinok na červené krvinky ako základná podmienka prenosu molekúl kyslíka červenými krvinkami do buniek.

Pri zvýšenej fyzickej námahe dochádza k zvýšeniu hladiny kyseliny močovej a celkového antioxidačného statusu v plazme. Na druhej strane u „zimných plavcov" po krátkodobom plávaní v ľadovej vode sa koncentrácia kyseliny močovej v plazme znížila na polovicu, pričom po 24 hodinách sa v plazme nachádzali opäť pôvodné hodnoty.

U diabetikov koncentrácia kyseliny močovej v plazme sa so zvyšovaním hladiny glukózy v krvi zvyšuje, a to až do hodnoty 7 mmol/l u mužov a 9 mmol/l u žien. Pri prekročení týchto hodnôt glukózy v krvi koncentrácia kyseliny močovej v plazme klesá. Súčasne klesá aj koncentrácia vitamínu E . Zníženie koncentrácie kyseliny močovej pri vysokých glykémiách sa vysvetľuje vyčerpaním antioxidantov pri zvýšenom oxidačnom strese, ku ktorému dochádza u ťažkých diabetikov. Predpokladá sa, že zvýšená hladina glukózy v krvi, ktorá plní tiež funkciu antioxidanta, nahrádza antioxidačnú funkciu kyseliny močovej, a preto jej koncentráciou v krvi pri určitých hodnotách glykémie klesá.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

koenzým Q10

Objavený bol r. 1957 (Crane a kol., 1957) a za stály komponent mitochondriového komplexu je považovaný od r. 1965. Podieľa sa aj na tvorbe ATP a je to silný antioxidant. Regeneruje tiež vitamín E , najmä v membránach i ako antioxidant LDL lipoproteínov. Znižuje ich zastúpenie.

Výrazné zvýšenie tvorby voľných radikálov (2-3 krát) a lipoperoxidácie v svaloch a v pečeni sa pozorovalo u jedincov pri namáhavých fyzických cvičeniach. Dochádza k oxidačným stresom, pričom zásoba α-tokoferolu sa rýchlo vyčerpáva. V takýchto prípadoch sa koenzým Q10 uplatnil ako významný antioxidant.

Vhodné je doplňovanie koenzýmu Q10 v priebehu starnutia organizmu, pretože sa jeho hladina v tkanivách znižuje, najmä ak je nedostatočný pohyb.

Najviac skúseností sa získalo pri použití koenzýmu Q10 pri ischemických chorobách srdca. Aplikáciou koenzýmu Q10 pacientom s ischemickou chorobou srdca po dobu 6-12 mesiacov po infarkte sa výrazne zlepšila pracovná schopnosť.

Koenzým Q10 chráni srdcový sval pred účinkom H2O2 a inými hydrogénperoxidmi, ktoré poškodzujú hemové bielkoviny.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

karotenoidy

Z celkového množstva 600 derivátov karotenoidov má približne 10 % schopnosť meniť sa na retinol – vitamín A. Z celkového počtu karotenoidov v plazme tvorí asi 90 % β-karotén, lykopén, zeín, zeaxantín, kryptoxantín a luteín.

Hlavná antioxidačná funkcia β-karoténu a ďalších karotenoidov spočíva v jeho schopnosti reagovať s kyslíkom a vrátiť molekulu excitovaného kyslíka do základného energetického stavu. Táto vlastnosť radí β-karotén medzi antioxidanty. Antioxidanty s takouto schopnosťou sa označujú ako zhášače (quenchers). Karotenoidy môžu vychytávať voľné radikály aj priamo. Z uvedených derivátov karotenoidov má najväčšiu zhášaciu schopnosť lykopén, ktorý sa vyskytuje v paradajkách.

Z mnohých epidemiologických štúdií vyplýva, že karotenoidy môžu mať významnú úlohu v prevencii niektorých druhov rakoviny. Protinádorové účinky karotenoidov súvisia pravdepodobne s ich vplyvom na bunkovú proliferáciu a diferenciáciu. Vo výskume sa ešte pokračuje.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

glutationperoxidáza

Tento enzým môže byť závislý alebo nezávislý od selénu . Antioxidačný účinok selénoenzýmov spočíva v tom, že eliminujú peroxidy a selenóny reagujú pri tom rýchlejšie ako tioly. V priebehu redoxných reakcií prenášajú 2 elektróny, takže sa z molekuly kyslíka nemôže vytvoriť superoxid, ktorého vznik vyžaduje len jeden elektrón. Glutatiónperoxidáza spolupracuje s glutotiónom, ktorý sa nachádza v organizme v pomerne vysokej koncentrácii. Rozkladá peroxid na vodu, prípadne alkohol. Aktivita glutatiónperoxidázy je závislá od koncentrácie glutatiónu. Obidve látky sú silným antioxidantom a detoxitantom.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

superoxiddismutáza

O tomto antioxidante vieme, že ide o enzým, ktorý regeneruje bunky, chráni ich od rozpadu a neutralizuje najbežnejší a najnebezpečnejší voľný radikál peroxid. Okrem toho podporuje využitie zinku, medi a mangánu . S pribúdajúcim vekom význam tohoto enzýmu rastie.

Existujú dva typy SOD:

  1. superoxiddismutáza s meďou a zinkom (Cu/Zn-SOD), ktorá chráni cytoplazmu a metabolické činnosti v nej, a
  2. superoxiddismutáza s mangánom (Mn -SOD), ktorá chráni mitochondrie, ktoré obsahujú genetické informácie bunky a sú mikroelektrárňami na výrobu energie.

Pri liečení sa Cu/Zn – SOD využíva pri reumatickej artritíde, osteoartritíde, gonartritíde, cystitíde a pri liečení rôznych športových chorôb. Obsah glukózy stabilizuje PEROXINORM, ktorý obsahuje Cu/Zn – SOD, alebo EPUROX s obsahom Cu/Zn – SOD a katalázy. Tieto prípravky majú vedľajšie účinky, najmä vyvovlávajú alergie, preto ich neuprednostňujeme.

Najúčinnejšie a bez vedľajších účinkov je SOD v prírodnej forme, a to v brokolici, ružičkovom keli, kapuste, plazivom pýre a v mnohých druhoch zeleniny.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.