vanád

Názov

Vanadium, V

Všeobecne

Zastúpenie vanádu v tele dospelého človeka je 17 až 43 mg. Objavil ho Švéd Sefström a pomenovali ho podľa švédskej bohyne Vanadis.

Vanád je stopový prvok, ktorý zabraňuje tvorbe a hromadeniu cholesterolu v krvnom sére vo väčšom množstve. Je nutný pre bunkový metabolizmus a pre stavbu kostí a zubov. Pôsobí proti vzniku cukrovky. Vanád sám o sebe môže pomôcť znížiť užívanie inzulínu v priebehu 4 až 6 mesiacov užívania tohto prvku.

Funkcie:

  • znižuje hladinu cholesterolu v krvi, chráni pred kardiovaskulárnymi chorobami a najmä pred cukrovkou

  • možno ho využiť spolu s chrómom pri liečbe cukrovky, ale treba ich brať každý v inú dobu

  • vplýva na plodnosť mužov i žien

     

Denná potreba

Denné dávky sa pohybujú medzi 100 až 300 mcg. Medzi vanádom a meďou môže dôjsť k vzájomnej väzbe, a preto, ak sa využívajú oba tieto prvky, treba ich brať oddelene.

Výskyt

Zdroje vanádu sú: červené mäso, ryby, rastlinné oleje, celé zrná, fazuľa, kôpor a iné druhy zeleniny, prevažne tie, ktoré sú vhodné na liečenie cukrovky. Vanád sa ťažko vstrebáva. Najviac vanádu obsahujú: jablká, hrušky, slivky, kapusta biela, cesnak, černice, mrkva, reďkovka, cirok, mlieko a tvaroh.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok vanádu môže spôsobiť kardiovaskulárne ochorenia, poruchy funkcií obličiek, môže sa podieľať na neplodnosti mužov a žien. Je jednou z príčin úmrtnosti detí. Súčasne je nedostatok vanádu príčinou vzniku cukrovky u ľudí, ale aj u zvierat.

Príznaky pri prebytku

Pri predávkovaní sa môže vyskytnúť: astma, zápal pľúc a rôzne kožné exémy.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

nikel


Názov

Nikel, Ni

Všeobecne

Nikel je kov, ktorý sa nachádza v tele v množstve asi 10 mg. Prvok bol pomenovaný po inom zlom škriatkovi Nickelovi.

Z funkcií niklu má význam najmä aktivizovanie mnohých enzýmov podieľajúcich sa na metabolizme sacharidov a energetickom hospodárení. Podporuje funkciu viacerých hormónov, akým je napríklad inzulín, no tlmí účinky stresového hormónu adrenalínu. Nikel tiež podporuje pôsobenie železa , a tak chráni organizmus pred anémiou z nedostatku železa . Vyplýva to aj zo skutočnosti, že pri anémii sa zistili nízke hodnoty niklu v krvi. Je to tým, že spolu s kobaltom a železom katalyzuje niektoré enzýmy, pričom spolupôsobí aj s vanádom.

Funkcie:

  • nikel podporuje vstrebávanie a pôsobenie železa a chráni pred anémiou

  • podporuje metabolizmus cukrov a podporuje liečenie cukrovky II. typu

     

Denná potreba

Denné dávky sa odhadujú na 0,1 – 0,5 mg denne.

Výskyt

Zdroje niklu sú : hrach, proso, pohánka, ovos, ovsené vločky, klíčky, cestoviny, otruby a zelené časti rastlín, cesnak, kel hlávkový, kej kučeravý a ružičkový, kapusta biela, jablko a iné plodiny.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok niklu sa prejavuje len nepriamo, a to tým, že sa pri ňom nedostatočne vstrebáva železo .

Príznaky pri prebytku

Predávkovanie zvýšeným príjmom niklu v potrave nebolo zistené. Častá je precitlivelosť organizmu na niklové predmety, šperky, poniklované predmety, papier a látky obsahujúce nikel. V takýchto prípadoch môžu vzniknúť alergické ochorenia. V potrave, najmä konzervovanej v poniklovaných konzervách, je vysoký obsah niklu. Vysoký obsah niklu môže byť aj vo vode z vodovodu. Aj potraviny s vysokým obsahom niklu spôsobujú alergie.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

kobalt

Názov

Cobaltum, Co

Všeobecne

Kobalt má pre človeka význam len ako súčasť vitamínu B12 . Prvok dostal meno podľa nemeckého slova Kobalt, čo je škriatok. Organizmus človeka obsahuje 1 až 10 mg kobaltu, ktorý je uskladňovaný prevažne v pečeni. Nevyužitý a neuskladniteľný kobalt sa vylučuje obličkami.

Ako je uvedené pri charakteristike vitamínu B12 , vitamín s kobaltovým jadrom sa zúčastňuje na tvorbe červených krviniek a na množení všetkých buniek, na ich raste a dospievaní. Podporuje vstrebávanie železa , ako súčasti niektorých enzýmov, a podieľa sa tiež na tvorbe bielkovín v organizme. Podporuje príjem jódu v štítnej žľaze a syntézu DNA a cholínu. Túto enormnú prácu zabezpečuje dávka 1 mcg vitamínu B12 denne.

Kobalt vstupuje do rastlín podobne ako železo a má s ním vhodné transportéry. V malých množstvách sa vyskytuje v asimilačných a rezervných pletivách. Pozitívne ovplyvňuje biosyntézu a stabilitu chlorofylu.

Funkcie:

  • je zložkou vitamínu B12

  • má špecifický vplyv na niotrogénne baktérie pri fixácii vzdušného kyslíka (podobne ako molybdén )

  • zabudováva sa do štruktúr kobalamínu, ktorý má kladný vplyv na tvorbu červených krviniek

  • podporuje vstrebávanie železa , jódu, syntézu DNA a cholínu

     

     

Denná potreba

Denné dávky by sa mali pohybovať okolo 5 až 10 mcg.

Výskyt

Zdroje kobaltu sú (mcg/100mg): pšeničný chlieb(2), ovos(8,5), zemiaky(1,3), búrske oriešky(37), syry(2), ryby(1), vlašské orechy(9,5) a hovädzia pečeň(10,5).

Príznaky pri nedostatku

Kobalt patrí k najzákladnejším prvkom v ľudskom organizme. Nedostatok kobaltu, resp. kobalamínu, sa prejavuje najmä ako perniciózna anémia, ktorá bola pred objavením vitamínu B12 smrteľná. Od roku 1948 sa táto choroba úspešne lieči príjmom vitamínu B12 .

Príznaky pri prebytku

Prebytok kobaltu (dávka nad 1 mg denne na 1 kg telesnej hmotnosti) môže byť toxický a môže zapríčiniť poškodenie srdcového svalu vrátane infarktu. K predávkovaniu môže dôjsť pri používaní potravín s kobaltovými prísadami, napríklad kobalt sa dodáva do piva kvôli zvyšovaniu penivosti. Už pri dennej dávke 500 mg sa môže dostaviť zvracanie a hnačka. Pri dlhodobo zvýšenom príjme hoci v netoxickej dávke, môže dôjsť k tvorbe rakovinových nádorov. Okrem toho pri vysokých dávkach sa znižuje účinnosť vápnika v organizme, v dôsledku čoho dochádza k ťažkému poškodeniu svalov, najmä srdcovej svaloviny, a k oslabeniu činnosti srdca so všetkými dôsledkami. Prebytok môže však spôsobiť zníženie činnosti štítnej žľazy a tvorbu strumy.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

germánium

Názov

Germanium, Ge

Všeobecne

Meno germánium dostal tento prvok podľa svojho objaviteľa, Nemca Clemensa Winklera, ktorý ho náhodou izoloval zo striebornej rudy. Predtým, než bola objavená silikónová technológia, mal široké uplatnenie v elektronike. Vo výžive sa uplatňuje len organické germánium, akým je Ge-132.

Prvýkrát bolo z anorganickej formy syntetizované v r. 1967 japonským vedcom Dr. Kaszuhiko Asaiom, ktorý stojí na čele kliniky v Japonsku, kde sa germániom liečia mnohé choroby. V ústave sa lieči bylinnou terapiou, vrátane germánia vyextrahovaného z cesnaku, ženšeňa a aloe vera. Vždy boli použité extrakty, oleje a parenchým rastliny. Užívali sa aj megadávky.

Význam tohto prvku spočíva podľa japonských výskumov v tom, že ako polovodič umožňuje rastlinám premieňať slnečné žiarenie na malé dávky elektrického prúdu, ktorý štiepi vodu na kyslík a vodík. Obe tieto látky sú nutné na vytvorenie prvej formy organickej hmoty glukózy, v ktorej je takto získaná slnečná energia zabudovaná v chemickej forme.

U nás je germánium málo využívané a nemožno ho kúpiť ani v lekárňach.

Funkcie:

  • obohacuje organizmus o kyslík

  • má antioxidačný účinok

  • chráni pred srdcovými chorobami

  • chráni pred zeleným a sivým zákalom

  • podporuje tvorbu interferónov, cytokínov a iných zložiek

  • posilňuje imunitný systém

  • používa sa pri liečbe rakoviny a reumatickej artritídy

  • používa sa pri liečení autoimunitných ochorení ako skleróza multiplex

     

Denná potreba

U ovovegetariánov sa príjem pohybuje denne okolo 3 mg, u ľudí so stravou s vysokým obsahom bielkovín okolo 0,8 mg. Na uspokojivé zásobovanie organizmu germániom by bolo nutné ho doplňovať prípravkami.

Výskyt

Zdroje germánia sú najmä: cesnak kuchynský, cibuľa kuchynská, škumpa americká, kostihoj lekársky, ženšeň a aloe vera. Prírodné zdroje germánia v potravinách nie sú na Slovensku preskúmané.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok germánia spôsobuje zvýšenú náchylnosť voči degeneratívnym chorobám a urýchlenie starnutia. Podrobne vplyv germánia na zdravie človeka nebol exaktne skúmaný.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

fluór


Názov

Fluorum, F

Všeobecne

Názov fluór je odvodený z latinského fluere – tiecť. Vyskytuje sa v prírodnej forme ako fluorid sodný a používa sa na fluorizáciu pitnej vody. Vyskytuje sa v kostiach človeka a v zuboch. Zuby sú najviac ohrozené a keď ich človek stratí, telo ich už nenahradí. V minulosti strata zubov znamenala vážne obmedzenie prijímania stravy, a tým aj výživy. Kým bór pôsobí najmä na metabolizmus kostí, fluór viac na metabolizmus zubov. Fluór sa vyskytuje v tele dospelého človeka v množstve 2 až 3 g. Nachádza sa takmer výhradne v kostiach a zuboch. Napriek jeho zdanlivo malému výskytu, byť súčasťou kostnej a zubovej hmoty má určité väzby pre celý metabolizmus človeka. Jeho výhodou je, že z prijatého množstva sa vstrebe až 80%, zvyšných 20% sa vylučuje močom.

Pretože má podobné vlastnosti ako jód , môže ho vytláčať a tak spôsobovať poruchy štítnej žľazy.

 

Funkcie:

  • je potrebný pre tvorbu kostí a zubov, má vplyv na tvorbu skloviny

  • chráni pred osteoporózou

  • má kladný vplyv na srdcovo-cievny systém a iné orgány

     

Denná potreba

Denné dávky fluóru sú: pre deti do 12 mesiacov 0,25, d ó 5 rokov 0,5-0,75, do 14 rokov 1 mg, pre dospievajúcich a dospelých 1 mg.

Výskyt

Zdroje bóru sú najmä: kapusta čínska(15 mg/100g), sušené kuriatka(0,82 mg/100g), vlašské orechy(0,65 mg/100g), pstruhy(0,58 mg/100g), šťava z kyslej kapusty(0,37 mg/100g), slede(0,35 mg/100g), treska(0,3 mg/100g), lúpaná pohánka(0,3 mg/100g), žitný celozrnný chlieb(0,21 mg/100g), hovädzie mäso a hydinová pečienka(0,19 mg/100g). Bohaté je aj pivovarnícke droždie najmä živené selénom.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok fluóru môže spôsobovať rozvoj niektorých chorôb, medzi ktorými najnebezpečnejšie sú srdcové choroby. Fluór pôsobí preventívne proti vápenateniu orgánov a svalovo kostrových štruktúr. Nedostatok fluóru tiež zapríčiňuje neplodnosť, anémiu, osteoporózu a narušenie metabolizmu kostí.

Príznaky pri prebytku

Prebytok fluóru spôsobuje najprv poruchy, pri ďalšom zvyšovaní otravy fluórom. Už pri zvýšení koncentrácie fluóru z 0,7 na 1,2 ppm dochádza k prejavom jeho škodlivých účinkov. K zvýšenému príjmu fluóru dochádza aj pri nesprávnom umývaní zubov zubnou pastou s vyšším obsahom fluóru. Pri nedostatočnom umytí vodou a nedostatočnom odstránení pasty sa táto dostáva do zažívacieho traktu, čím sa zvyšuje jeho príjem do organizmu. Preto kritici fluóridizácie pasty a vody upozorňujú na skryté riziko hyperfluóridizácie a z nej vyplývajúce riziko vzniku fluorózy – choroby zapríčinenej prebytkom chlóru v organizme. Jedným z dôsledkov sú mäkké a porózne kosti, čo znamená osteomaláciu a osteoporózu kostí, ďalej kŕče nôh a nervozita.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

bór

 

Názov

Bor(i)um, B

Všeobecne

Bór sa svojimi účinkami podobá kremíku , má s ním príbuzné vlastnosti. Kremík i bór sa viažu na vápnik . Kým kremík pomáha tvoreniu kostí cestou viazania vápnika , bór zabraňuje vápniku unikať z krvi, a tak kosti odvápniť – dekalcifikovať. Táto vlastnosť bóru sa veľmi výrazne uplatňuje najmä v staršom veku, a to predovšetkým u žien v postmenopauzovom období, kedy trpia viac osteoporózou než muži. Je to nový objav, ktorý zaraďuje bór medzi mimoriadne významné prvky.

Nielen to. Bór pomáha udržiavať hladinu testosterónu a estrogénu u žien. Pomáha budovať svalovú hmotu mužov. Preto sa vo forme boritanu sodného využíva pri posilňovaní fyzickej zdatnosti atlétov a kulturistov.

Nedostatok bóru sa vyskytuje u ľudí s prevažne mäsitou stravou, pretože mäso a mäsité produkty ho neobsahujú. Jeho účinky sú znižované najmä pri zvýšenom príjme vitamínu D .

Funkcie:

  • je dôležitý pre zdravý vývoj kostí, metabolizmus vápnika , fosforu a horčíka
  • zvyšuje svalovú energiu
  • podporuje funkciu mozgu a nervové reakcie, tým priaznivo ovplyvňuje aj duševnú činnosť
  • chráni pred stresom a prispieva k zdravému vývoju osobnosti
  • v staršom veku chráni pred osteoporózou, ubúdaním svalstva, prejavmi rôznych foriem demencie, duševnej znalosti a znížením kvality života
  • účinný je aj pri liečbe artritídy a iných kostných chorôb 

Denná potreba

Denné dávky neboli určené, ale za optimálnu dávku pre ľudí v staršom veku sa považuje dávka 3 mg. Testovaním v USA bolo zistené, že ženy, ktoré prijímali 3 mg bóru denne, strácali močom po 8-dennom užívaní o 40% vápnika, o 1/3 horčíka a o poznanie menej fosforu oproti množstvu pred započatím prijímania bórových preparátov. Odporúča sa túto dávku nezvyšovať a v prípade potreby viac konzumovať potraviny s vyšším obsahom bóru.

Výskyt

Zdroje bóru sú najmä: zelenina, ovocie a zrniny, broskyne(7,0), uhorky(1,85), červená repa(1,14), reďkovka(1,1), zeler(1,0), pomerne vysoký obsah majú aj celozrnné obilniny a iné. Hodnoty sú uvedené v mg/100g.

Príznaky pri prebytku

Prebytok bóru môže byť toxický a smrteľné dávky bóru, napr vo forme kyseliny trihydrogénbóritej, sú pre deti 3-6g, pre dospelých 15-20g. Prejavuje sa to červenými vyrážkami, zvracaním, hnačkami, spomaleným krvným obehom a šokom s následnou kómou. V oblastiach, kde sa v pôde vyskytuje vysoký obsah bóru, trpia zvieratá bórenteritídou, zápalom tenkého čreva zapríčineného vysokým príjmom bóru. Pri zvýšení bóru v organizme viac ako 16% došlo k úhynu 41% oviec z celkového počtu chovaných zvierat.

Vysoké dávky môžu byť spôsobené väčšou konzumáciou broskýň alebo uhoriek. Prejavujú sa vo forme červených vyrážok, zaťažením žalúdka, prípadne hnačkami. Po troch dňoch, pri znížení príjmu potravy s vysokým obsahom bóru, príznaky miznú.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

kremík

Názov

Silicium, Si

Všeobecne

Kremík je druhý najrozšírenejší prvok v prírode a súčasne jeden z najdôležitejších stopových prvkov. V ľudskom tele sa vyskytuje najčastejšie vo forme kyseliny kremičitej, a v množstve asi 1 g. Kremík plní v ľudskom organizme mnohoraké funkcie, ktoré vyplývajú z vlastností tohto prvku. Je schopný viazať vodu, zlučuje sa s mnohými zlúčeninami a vytvára pevné štruktúry.

Funkcie:

  • kremík je potrebný na tvorbu kostí (spolu so zinkom a meďou ), spojivových tkanív zdravých nechtov, kože, vlasov, podporuje zabudovávanie vápnika do kolagénovej matrice v začiatočnej fáze stavby kostí, chráni pred osteoporózou

  • je dôležitý na udržanie pevnosti ciev a hrá hlavnú úlohu pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení, chráni pred lámavosťou drobných ciev a zvyšuje ich pružnosť

  • chráni pred alergiami

  • kyselina kremičitá aktivuje fagocytózu (podobne ako selén ), podporuje hojenie rán, lieči zápaly a posilňuje imunitný systém

  • tlmí škodlivý vplyv hliníka a chráni pred Alzheimerovou chorobou

  • chráni pred tvorbou močových kameňov a pred zápalmi močových ciest

  • chráni pred krvácaním pri liečení tuberkulózy pľúc a pri ich zápaloch

  • omladzuje a chráni telové štruktúry pred strnutím

     

     

Denná potreba

Denná dávka kremíka sa odporúča v množstvách: u detí do 18 rokov 20-30 mg, u dospelých 25-30 mg a u ľudí nad 60 rokov 30-40 mg.

Výskyt

Zdroje kremíka sú: cesnak(47), cibuľa(47), paprika(6,7), pažítka(14,3), petržlenová vňať(12), pór(14,4), rajčiny(2,3), šalát(16), špenát(34), uhorky(5,6), banán(7,8), melón cukrový(8,2), ríbezle červené(7,7), ríbezle čierne(4,2), šípky(9,4) a višne(5,1). Najvyšší obsah má ovos – celé zrno(425), jačmeň, pšenica – celé zrno(8) a žito(9). Údaje sú uvedené v mg/100g. Obrusovaním pšeničného zrna sa kremík podstatne redukuje. U ostatných druhov zeleniny a ovocia sa obsah kremíka pohybuje od zanedbateľného množstva do 3,6 mg/100g.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok kremíka v organizme sa môže spomaliť rast, vývoj kostí zubnej skloviny, spôsobuje poruchy tvorby kolagénu, kostí, zdravej kože a ciev, pri jeho nedostatku dochádza k osteoporóze, vypadávaniu vlasov, lámavosti nechtov, starnutiu pokožky, artérioskleróze, k zvyšovaniu lámavosti a priepustnosti ciev vrátane vlásočníc, spomaľuje sa hojenie rán a hnisavých ohnísk. Nedostatok kremíka urýchľuje starnutie a zhoršenie kvality života. Nízku hladinu kremíka majú aj ľudia postihnutí tuberkulózou.

Nedostatok kremíka v organizme je zapríčinený najmä nízkym obsahom kremíka v potravinách pestovaných na pôdach s nízkym obsahom kremíka, ale aj priemyselnou úpravou potravín, pri ktorej sa ľahko vyplaviteľné frakcie kremíka vo vode z potravín vyplavujú. Preto je potrebné obsah kremíka sledovať a doplňovať vhodnou úpravou stravného lístka, prípadne doplňovaním vo forme prípravkov.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

molybdén

Názov

Molybdenum, Mo

Všeobecne

Molybdén je ťažký kov podobný olovu. Používa sa na zušľachťovanie ocele, ktorú chráni pred okysličovaním a koróziou. Podobne pôsobí molybdén aj v ľudskom organizme. Bráni okysličovaniu tukov a tukových látok v stenách buniek a svojím účinkom pripomína vitamín E . Spolu s jódom je molybdén jeden z dvoch prvkov s atómovým číslom vyšším ako 35.

Oba patria, ako jediné z esenciálnych prvkov, do 5. periódy v periodickej sústave prvkov. Ich spoločným znakom je, že sa rýchlo vyplavujú z pôdy, čo spôsobuje ich potenciálny nedostatok v pôdach ohrozovaných povrchovou a vnútropôdnou eróziou.

V ľudskom tele sa nachádza asi 20 g molybdénu a za celý život sa spotrebuje len 8 až 12 g. K zabezpečeniu tohto množstva musí telo prijať denne 150 až 200 mcg. V miernom pásme sa takéto množstvo dá zabezpečiť jeho prijímaním v strave. Podobne ako selén sa molybdén z pôdy ľahko vyplavuje, a to najmä v prirodzene kyslom prostredí a v prostredí okysľovanom kyslými zrážkami.

Funkcie:

  • zabezpečuje metabolizmus dusíkatých látok, spolu so železom pomáha štiepiť puríny a finálny produkt, kyselinu močovú, odvádza z tela von

  • podporuje tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka červenými krvinkami do všetkýt telových buniek

  • podporuje zabudovávanie vápnika do kostí a zubov, spolu s fluórom sa stará o zubnú sklovinu

  • je účinný antioxidant, chráni pred rakovinou

  • podporuje pohlavnú aktivitu

  • podporuje dlhovekosť

  • chráni pred artritídou, dnou a zubným kazom

     

Denná potreba

Denná dávka sa pohybuje medzi 7,5 až 25 mcg pre deti až po 6,5 mcg u dospelých podľa potreby. Priemerná denná odporúčaná dávka je 150 mcg. Podľa USA RDA 150-500 µg denne.

Výskyt

Zdroje molybdénu sú: kôpor(8), petržlenová vňať(85), špenát(31), zemiaky(20), celozrnný chlieb(31), kukurica celé zrno(55), ovos(70), pšeničné klíčky(100), ryža hladená(80), fazuľka(43), strukoviny(70), sójová múka(49), pšeničná múka(45), vajcia(45). Údaje sú v mcg/100g. Vyskytuje sa aj v tmavej listovej zelenine.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok molybdénu spôsobuje choroby ako: dna, anémia z nedostatku železa, neznášanlivosť alkoholu, kazivosť zubov, znížená ochrana pred otravami, rakovina hltana, nízka pohlavná aktivita mužov, nepravidelná činnosť srdca, neschopnosť produkovať kyselinu močovú, podráždenosť, poruchy ústnej dutiny a ďasien, oslabenie kostného tkaniva.

Príznaky pri prebytku

Prebytok molybdénu môže spôsobiť prebytok kyseliny močovej a vyvolať príznaky podobné dne. Tento jav molybdénovej toxikózy – molybdenózy – sa nazýva molybdénová dna (Mo-dna)

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

meď


Názov

Cuprum, Cu

Všeobecne

Meď patrí k najvýznamnejším prvkom. Často sa označuje za prvok krásy, pretože skrášľuje kožu a vlasy. Patrí k prvkom imunity, pretože posilňuje telesnú imunitu. Jej význam je však oveľa väčší a je ťažko posúdiť, ktorá z mnohých funkcií je najvýznamnejšia. Toto mnohoraké pôsobenie medi je dané tým, že ako silný katalyzátor pôsobí na mnohé enzýmy a vitamíny , prostredníctvom ktorých už v malom množstve ovplyvňuje mnohé činnosti organizmu. Množstvo medi v tele sa pohybuje od 80 do 100 mg.

Funkcie:

  • je nutná na tvorbu kolagénu a elastínu

  • podporuje tvorbu bielych krviniek a zvyšuje odolnosť voči infekčným baktériám

  • je nutná na tvorbu mnohých enzýmov, z ktorých najvýznamnejší je superoxid dismutáza, ktorá patrí k najsilnejším antioxidantom v tele, podporuje využitie medi a zinku a chráni cytoplazmu pred voľnými radikálmi

  • je zodpovedná za sfarbenie pokožky

  • potrebná pre zdravie kĺbov a kostí

  • potrebná pre zdravie mozgu a nervov

  • chráni pred neplodnosťou, osteoporózou a pred rakovinou

     

Denná potreba

Denná potreba je od 0,4-0,7 mg u detí do 12 mesiacov, do 2,5-3,0 mg u dospievajúcich a dospelých.

Výskyt

Zdroje medi sú: sušené strukoviny, celozrnné obilie, orechy a semená, naklíčené semená, čerstvá zelenina, mäso a pečeň. V týchto produktoch sa obsah medi pohybuje priemerne od 0,2 do 0,8 mg. Meď obsahujú aj morské živočíchy a melasa. Z ovocia meď obsahujú najmä banány a slivky.

Príznaky pri nedostatku

K nedostatku dochádza pri jednosmernej diéte, pri chudnutí, pri dlhodobých chorobách spojených s hnačkami, zvracaním a pod. Pri nedostatku medi sa dostavuje anémia (chudokrvnosť), predčasné šedivenie vlasov, depigmentácia, zhoršuje sa hojenie rán, vyskytuje sa zahnisanie čelných dutín a podporuje zápal prostaty. Pri ďalšom zvyšovaní nedostatku prichádza vypadávanie vlasov, poruchy nervovej sústavy, slabosť, znížená odolnosť voči chorobám, kôrnatenie ciev, hnačky, narušenie rastu, poruchy vývoja nervov, kostí, pľúc a zmena štruktúry tkanív celého organizmu.

Príznaky pri prebytku

K prebytku dochádza pri pití vodu vedenej medeným potrubím, varením v medených nádobách, fajčením, dýchaním výfukových splodín, používaním niektorých antikoncepčných prípravkov. Vysokú hladinu medi znižuje zinok .

Prebytok medi môže poškodiť črevnú flóru, dráždiť sliznice hltanu, žalúdka a čriev. Môže sa hromadiť v tele, najmä v pečeni a v obličkách, čo spôsobuje Wilsonovu chorobu. Nadbytok medi je spojený aj s takými mentálnymi poruchami ako autizmus, detská hyperaktivita, depresia, halucinačná a paranoidná schizofrénia, nespavosť a senilná demencia.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.

mangán


Názov

Manganum, Mn

Všeobecne

Mangán je novolatinský názov kovového prvku, ktorý má v stopovom množstve výrazný vplyv na funkcie ľudského organizmu. V ľudskom organizme sa nachádza v množstve od 10 do 40 mg, a to prevažne v kostiach. Okrem toho sa nachádza v pečeni, v týmuse, obličkách a v svaloch. Telo si nevie mangán uskladňovať, jedine tehotné ženy, aj to v malom množstve. Preto je organizmus odkázaný prijímať mangán v potrave, a to vo väčšom množstve ako potrebuje, pretože ho dokáže vstrebávať len v množstve 3 až 4%. Vylučovanie prebieha najmä žlčou do čriev.

Funkcie:

  • je potrebný pre metabolizmus bielkovín, tukov, k regulovaniu hladiny cukru v krvi, zdravú nervovú sústavu a odolný imunitný systém

  • je nutný na produkciu energie, rast kostí, reprodukciu, rast chrupaviek a synoviálneho mazu

  • chráni pred chudokrvnosťou z nedostatku železa

  • podporuje tvorbu materského mlieka

  • chráni pred vysokou hladinou cholesterolu

  • chráni pred vysokým krvným tlakom

  • chráni pred ateriosklerózou, srdcovými chorobami, svalovými kŕčmi a pred zrýchleným tepom

  • chráni pred duševnými chorobami, Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou

  • chráni pred cukrovkou, artritídou

  • podporuje využitie vápnika , fosforu , železa , tionínu a vitamínu E

  • chráni pred osteoporózou, artrózou a kazivosťou zubov

  • s komplexom vitamínov skupiny B pôsobí blahodárne na telesnú sviežosť

     

Denná potreba

Denná potreba je od 0,3-0,6 mg u kojencov, po 2 až 5 mg u dospievajúcich a dospelých. Dojčiace ženy potrebujú až 9 mg mangánu.

Výskyt

Zdroje mangánu sú bohaté a priemernú potrebu pre dospievajúcich a dospelých, ktorá je 2 až 5 mg, môže pokryť konzumácia 100 g zemiakov, ktoré obsahujú 2 až 3 mg. Múka celozrnná obsahuje priemerne 1 až 8 mg, ryža 5-7 mg, zelenina 0,2-1,5 mg a orechy 1-5 mg na 100 g.

Ďalej sa vyskytuje v semenách, celých zrnách, čučoriedkach, vaječných žĺtkoch, zelenine, strukovinách, púpave, prasličke, ďateline, šípkach, rebríčku, lucerne, koreni lopúcha, divozeli, mäte a iných.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok mangánu môže spôsobovať aterosklerózu, podráždenosť, kŕče, očné poruchy, poruchy sluchu, srdcové príhody, zvýšenie hladiny cholesterolu, zvýšenie krvného tlaku, straty pamäti, svalové sťahy, poškodenie pankreasu, nadmerné potenie, zrýchlený tep, lámavosť zubov, trasenie, stres, ataxiu a ochorenie prsníkov.

Príznaky pri prebytku

Nadbytok mangánu za normálnych okolností nie je možný, pretože jeho prebytok je z tela vylučovaný a telo vstrebe len toľko, koľko potrebuje. V priemysle, kde sa vyskytuje v celom prostredí, môže mangán spôsobovať otravy ako ťažký kov. Nadmerné vdychovanie mangánu v baniach spôsobuje príznaky parkinsonizmu a demencie.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.